309512_970x647Staneme sa civilizáciou, ktorá bude schopná cestovať naprieč vesmírom a osídľovať zatiaľ nikým neosídlené planéty či iné objekty? Možné to je, začať však musíme Mesiacom.

Myšlienka, ktorá hovorí o možnej kolonizácii nášho prirodzeného satelitu, nie je žiadnou revolučnou novinkou. Objavila sa už niekoľkokrát a niekoľkokrát zostala aj bez záujmu, nakoľko by išlo o nesmierne drahý a zároveň nesmierne náročný projekt. S odstupom času je ale táto myšlienka, a to najmä vďaka neustále rýchlejšiemu technologickému pokroku a globalizácii, čoraz viac reálnejšia. Podľa odborníkov by sme sa mohli stať civilizáciou schopnou pravidelne cestovať na miesta mimo našej modrej planéty už počas niekoľkých nadchádzajúcich rokov. Informácie z online publikácie New Space totiž tvrdia, že vybudovanie prvej malej základne na Mesiaci môže byť realitou do roku 2022. A cena? Celé to má vraj stáť do 10 miliárd amerických dolárov. Program Apollo, vďaka ktorému chodili po povrchu Mesiaca prví ľudia, pritom vyšla na 15-násobne vyššiu sumu, avšak za predpokladu, že by sme náklady prepočítavali podľa súčasných štandardov, píše vedecký web Popular Science.

Informácie z New Space pochádzajú z workshopu, ktorý bol uskutočnený ešte v roku 2014 a na ktorom sa zúčastnilo niekoľko renomovaných vedcov aj inžinierov s cieľom preskúmať a analyzovať možnosti kolonizácie Mesiaca. Organizáciu tohto stretnutia mal na starosti ostrieľaný astrobiológ z NASA. Chris McKayvšak publikoval nadobudnuté výstupy až počas týchto dní. A keďže ide o pomerne dôveryhodné materiály, zverejnené informácie vyvolali vo vedeckých kruhoch celkom badateľný rozruch.

moon-base-1

Veľkou výhodou je, že technológie, z ktorý niektoré nemajú nič spoločne s vesmírom – ako napríklad autonómne vozidlá alebo odpad recyklujúce toalety – budú vo vesmíre nesmierne užitočné, pričom zároveň znižujú náklady na vybudovanie mesačnej základne, čo sa raz dostane do bodu, kedy niečo také môžeme konečne zrealizovať,“ uviedol Chris McKay z americkej vesmírnej agentúry NASA.

Najskôr Mesiac, potom Mars

Mnohí z vás si teraz určite kladú otázku, prečo najskôr neskúsime osobne navštíviť Mars a prečo až potom začneme realizovať myšlienky ohľadne kolonizácie prirodzeného satelitu Zeme, kde sme pred niekoľkými dekádami už ako civilizácia boli. McKay má v takom prípade jednoduché vysvetlenie. „Mesiac ma vôbec nezaujíma. Ten je pre mňa nudný ako betónová guľa. Avšak, ak nedokážeme vybudovať vedeckú základňu na Mesiaci, nedokážeme to ani na Marse. Mesiac pre nás znamená súčasť plánu, ktorý máme s Marsom.“

Moon-base

Vrátiť sa na povrch satelitu má ale viac dôvodov, ako iba prípravu na návštevu červenej planéty, kde momentálne prebieha výskumná misia s roverom. Aj keď tam už ľudia boli, obrovská plocha Mesiaca nie je zatiaľ stále dostatočne preskúmaná. Záujem o jeho opätovnú návštevu a vybudovanie základní navyše prejavili nielen Rusi, ale aj Čína či niektoré moderné európske krajiny vrátane niekoľkých súkromných spoločností. Web Popular Science tvrdí, že ak by všetky tieto strany spojili sily a nekonali samostatne, náklady agentúry NASA na uskutočnenie ambiciózneho vesmírneho projektu výrazne klesnú. Zároveň by to mohlo urýchliť jeho plánovanie, čo sa potom samozrejme odrazí aj na skoršom termíne realizácie.

landscape-1437492215-sei-lunar-base-concept01

Prekážky a budúcnosť projektu

Život mimo našej atmosféry už máme vďaka medzinárodnej stanici ISS ako-tak natrénovaný. Získané skúsenosti a vedomosti nám tak môžu celkom užitočne pomôcť prežiť aj v podmienkach prostredia nášho Mesiaca. „PLSS technológie boli za posledných 14 rokov vo vesmíre dostatočne overené. Máme prístup k technológiám, ktoré dokážu zabezpečiť nevyhnutnú podporu pre život a vďaka tomu dokážu v týchto dňoch zabezpečiť podporu aj pre implementáciu prvého ľudského osídlenia na Mesiaci.“ Spoločnosť SpaceX by napríklad vedela zabezpečiť dodávky jedla, čo by nás ročne vyšlo okolo 350 miliónov dolárov. V projekte sa taktiež počíta s 3D tlačiarňami, ktoré sa postarajú o výrobu pokazených alebo nefunkčných častí výbavy či vybudovanej infraštruktúry. Ďalší problém predstavujú dlhé noci trvajúce na niektorých miestach až zhruba 15 dní, čo znamená, že je nevyhnutné vymyslieť plán, ktorý dokáže zabezpečiť dostatočné množstvo elektrickej energie. Ak ale prvá mesačná základňa vznikne ne jednom z mesačných pólov(najpravdepodobnejšia verzia), tak v tom prípade noc potrvá už iba niečo okolo 4 dní. Do úvahy pripadá kráter Peary s ideálnym tvarom povrchu, kde sa podľa dostupných informácií z radarov a zo vzdialeného výskumu môžu nachádzať aj molekuly vody.

Najväčšou prekážkou bude vytvorenie jednotného tímu a vytvorenie ucelenej vízie nízko nákladovej základne.  Ak si niekto bude myslieť, že to rozpočet nezvládne, okamžite to preruší konverzáciu a brainstorming. Ak ale dokážeme zmeniť myslenie, naštartuje to konverzáciu a ľudia začnú premýšľať ako z toho spraviť realitu,“ uviedol Chris McKay na margo možných prekážok v realizácii projektu. Tie nepredstavujú ako politické, tak ani technologické, ale skôr psychologické bariéry.

About the author

Leave a Reply

Your email address will not be published.

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>